Vraždy a odhalenia ako motivácia

Autor: Darius Reguly | 3.3.2018 o 21:29 | Karma článku: 4,17 | Prečítané:  1067x

V každom prípade zanechajú v nás odozvu, urobia šrám na duši, zlovestný, s otázkami bez jasných odpovedí.

Toto nepíšem pre tých, čo za tým stoja, za vraždami dvoch nevinných ľudí, za špinavosťami našich volených zástupcov, za zneužívateľmi zverených právomocí vo verejných funkciách, nepíšem to ani pre tých, ktorí nezvratné udalosti posledných dní z akejkoľvek príčiny zľahčujú, či sa ich snažia zahrať do autu. Tí všetci odpovede poznajú, odpovede sú v ich skutkoch, v ich myšlienkach, slovách.

Sadol som si ku klávesnici kvôli sebe, svojim deťom, svojim vnukom, kvôli každému ako ja, kto chce žiť v krajine, svojej krajine, kde sa bude môcť slobodne, bezpečne, tvorivo, v súlade sám so sebou realizovať, napĺňať svoje sny, túžby, predstavy, bez toho, aby pri ich premieňaní v skutočnosť a fakty, ubližoval iným.  Ak by som nemal vnútorne presvedčenie, že takto podobne uvažujú milióny ľudí v tejto nádhernej krajinke, tiež by som písal o udalostiach posledných dní blog, ale venoval by som ho výlučne tým z predchádzajúceho odstavca.

Keď stiahnuté hrdlo povolí, keď sa hrča z neho vytratí, keď uschne aj posledná slza, keď príde chvíľa prázdnoty, čoby predzvesť nevyhnutného čo teraz, nie ako otázka, skôr výčitka, niekde hlboko vo vnútri sa ozve hlas, treba ísť ďalej. Ísť, ale kam, kadiaľ viesť svoje kroky, aby podobné tragédie a zlyhania mocných nemali dopad na nevinných.

Tak veru, sme na križovatke ciest, našich nádejí, alebo sklamaní. Nič iné v ponuke nie je. Ak si vyberieme cestu nádejí, nevyhnutne sa musíme rozísť s tými, ktorí nám desaťročia pripravovali väčšinou len sklamania až k trpkému vyvrcholeniu. Ani cesta nádejí nie je a nikdy nebude bez prekážok, ale je predpoklad, že bude cestou úcty človeka k človeku, ak priložíme svoj podiel k jej výstavbe.

Súčasná vládna koalícia stratila legitimitu, stačí sa oboznámiť s ústavou republiky a príslušnými zákonmi. Predčasné parlamentné voľby sú nevyhnutné. Verím, že ich výsledok umožní zostaviť takú vládnu garnitúru, ktorá plytvanie a rozkrádanie spoločných zdrojov, teda odvádzané dane a poplatky do ŠR, úplne vylúči zo svojho portfólia činnosti v službe nám, občanom. Že jej členovia, nominanti, nebudú zneužívať právomoci verejného činiteľa, a každého, kto by mal také chúťky, vylúčia navždy z verejného priestoru, účinne sa to dá dosiahnuť zmenou zákonov o štátnej a verejnej službe. Verím, že keď budeme aktívnymi podporovateľmi zákonnosti a práva, tí policajti, prokurátori, sudcovia, ktorí sú hodní tohto pomenovania, prejavia vo svojej každodennej práci odvahu a vieru vo svojho jediného nadriadeného – zákon.

Ako spoločenstvo sme živý organizmus, takých aj onakých. Mnohorakosť v bytí dáva priestor, nie na boj, ale na hľadanie východísk a riešení. Každá, čo ako na prvý pohľad neriešiteľná situácia, či problém, zároveň v sebe skrýva východisko. Je čas naučiť sa byť aktívnymi hráčmi vo svojich životoch a zároveň jedinými tvorcami svojich osudov. Náš príspevok k tvorbe podmienok v akých žijeme, by nemal začínať a končiť vhodením volebného lístka do urny raz za štyri roky. Inštitút verejnej mienky je nesmierne silný oponent voči slovo nedodržiavajúcich politikov a verejných činiteľov. Naučme sa ho uplatňovať. Spočiatku to bude náročné. No-no-no, číha na bežného človeka z každej strany, nielen od politikov, úradníkov, policajtov, nehovoriac o tých v talároch, ale aj od zamestnávateľov. Sme atakovaní rôznymi nevyberanými spôsobmi, až po skryté, či otvorené vyhrážky, tlačení k poslušnosti a držaniu línie tých, ktorí v náš prospech nekonajú. Naučme sa byť sami sebou, je nám to dané, len to objavme a nechajme v nás pôsobiť. Naučme sa zodpovednosť preniesť do verejného priestoru, vo svojom okolí, nepochybne sa k nám pridajú ďalší. Nehľadajme odpovede na otázky mimo seba samých. Nikto nám ich nedá. Zato buďme spolutvorcami svojej súčasnosti, nie jej pasívnymi konzumentmi. Neprijímajme krajné riešenia, ani ich ponuku.

Smrť novinára a jeho snúbenice nie je len mementom, je výzvou, s ktorou môžeme naložiť tak, že príbuzní obidvoch, časom, keď ubolené srdcia zahojí milosrdný čas, v tichej pripomienke, so smutnou úľavou v duši si povzdychnú: možno ich obete neboli márne.

Ale to už záleží len na nás, akou cestou budeme kráčať každodenne, tvoriac tým svoju budúcnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Od vraždy Kuciaka prešli dva mesiace, polícia stále tápe

Vyšetrovatelia avizujú, že verejnosť znova požiadajú o pomoc. Čo ich bude zaujímať, zatiaľ nepovedali.

KOMENTÁRE

Vražda Kuciaka bola generačnou udalosťou

Jednému človeku sa ani po 61 dňoch neskrivil vlas na hlave – vrahovi.

KULTÚRA

Bol utiahnutý, na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.


Už ste čítali?