Pochybná spokojnosť

Autor: Darius Reguly | 31.12.2017 o 12:43 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  200x

Pokiaľ bude občan vnímať politikov a verejných činiteľov ako nutné zlo, k občianskej spoločnosti sa ani nepriblížime. Budeme len zhlukom nadradených a podradných.

        Bilancovanie roka politikmi vládnej koalície ma necháva chladným, napriek ich spokojnosti s dosiahnutými výsledkami svojej činnosti. Za roky, nielen ich klamania, podvádzania, zneužívania postavenia, bezbrehého šafárenia s verejnými zdrojmi, som sa naučil, nie pochopil, lebo to sa nedá, prijímať ich nehanebné dezinformácie ako tréningovú metódu na dosiahnutie nadhľadu pri hodnotení tých, ktorým bola zverená správa vecí verejných, bez toho, aby vo mne permanentne kypela žlč nad toľkou opovážlivosťou, velikášstvom a nekomentovanou hlúposťou premnohých, nielen občanmi volených zástupcov. 

        Už tretie desaťročie si obyvatelia krajinky menia svoje vzorce správania podľa návodov, ktoré do verejného priestoru ponúkajú politici, sudcovia, prokurátori, policajti, štátni a verejní činitelia. Na spoločenské deformácie, čoby dedičstvo po ´89, sme nadviazali bezproblémovo, keďže samotné štrnganie kľúčmi nemalo v sebe žiadnu ideu budúcnosti, okrem krátkotrvajúcej emócie – tu sme aj my, občania.

        Na nevyhnutnosť vtedajšej zmeny najpragmatickejšie zareagovali tí, ktorí mali byť postavení mimo dianie a výkon činnosti vo verejnom živote, od úrovne stredných článkov riadenia vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života. Chopili sa príležitosti za aktívnej podpory a účasti rôznych rýchlo sa rodiacich politických mudrlantov, ktorí vycítili príležitosť priživiť sa na spoločenskom kvase.

        Stali sme sa samostatnou republikou so všetkou zodpovednosťou, ktorá k tomu patrí. Paradoxne, práve zodpovednosť pochovávame každý rok do čoraz hlbšej jamy. Stále sme nepochopili, že len my sami určujeme v akej krajine budeme žiť. V negatívnom zmysle významu, stali sme sa tolerantnejšími, ku zlu, ktoré nás obklopuje a je našou každodennou súčasťou. Neviem či z pohodlnosti, vedomej nevšímavosti, márnosti úsilia, alebo len z úpornej snahy, neodhaliť vlastnú malosť a strach.

        V zmysle platnej ústavy sme de iure, demokratickou krajinou s atribútmi tvoriacimi spoločenstvo slobodných občanov, rovných v právach aj povinnostiach, ale aj rovných pred zákonom. De facto sme však len pokračovateľmi tých spred ´89, s rozšírenou možnosťou voliť v slobodných voľbách z viacerých strán a kandidátov, ale aj možnosti nevoliť – bez postihu. Môžeme podnikať, cestovať. Pre kvalitnejší a bezpečnejší život chýba občanom právna istota. Výkonná, zákonodarná a súdna moc sa stali mocenským nástrojom pre seba samých a úzke záujmové skupiny. Politika, hoci legálne, slúži hlavne napĺňaniu štátnej kasy a následnému „jánošíkovskému“ prerozdeľovaniu. „Mantrou prezumpcie neviny“ sa zakrývajú všetky podozrenia z nečestného konania v najvyšších poschodiach verejného života. To je možné v právnom štáte, kde stačí podozrenie, z oveľa menších porušení zákona verejným činiteľom, kde takýto človek sám, väčšinou dobrovoľne položí funkciu, či vzdá sa mandátu. My sme si nechali nanútiť len jeden uhoľ pohľadu na našu skutočnosť, ten, ktorý vyhovuje politikom, ktorí po dosiahnutí cieľa, teda získaní funkcie, postu, napĺňajú predovšetkým vlastné, nie vždy čestné ambície.

Deformácia spoločenského vedomia dosiahla taký stupeň, že sme ochotní a schopní optimalizovať skutky politikov, aj keď ich považujeme pre spoločnosť za nie prospešné. Médiá podsunú návnady a my sa ich chopíme. Síce len špekulatívne, nezmyselne, jalovo, ale ako produkt dostaneme, príklad, v tom Smere sú aj čestní a slušní politici, ktorí by v inom politickom zoskupení mohli byť prínosom. Nemohli a ani nebudú. O zákulisí vedia oveľa viacej ako vieme my bežní, sú stotožnení s dianím v strane. Pre demokraciu a službu občanom sú nepoužiteľní. Akcieschopnosť médií na formovanie verejnej mienky je nespochybniteľná, až krikľavým, a myslím, že v súčte, kontraproduktívnym počinom je systematické búšenie do Sulíka a Matoviča, ktorí sú prezentovaní čoby politici s veľmi poškvrnenou povesťou a tým pádom nevhodnosťou uchádzať sa o mocenské pozície v štáte v nasledujúcich parlamentných voľbách. Potiaľto sa to dá akceptovať, boj o moc je taký, ale podsúvané alternatívy namiesto nich, či už partají, alebo jednotlivcov, sú z môjho pohľadu len pokračovaním toho čo momentálne demoralizuje a nivočí túto krajinku, len v inom obale. Preto je SaS a OĽaNO nutnosťou v našej súčasnej politike. Ani oni neurobia, ak by aj dosiahli účasť vo vláde, nevyhnutnú systémovú zmenu, lebo na to nebudú mať silu, ale môžu pribrzdiť nehoráznosť „rabovačiek“ aspoň na najvyššej úrovni, a tým ponúknuť vytvorenie priestoru na pomalé ozdravovanie ekonomických vzťahov. K právnemu štátu sa nedopracujeme ani za ich pôsobenia, na to je potrebný veľmi široký celospoločenský tlak, zmena zákonov, aby tí, ktorí sa dnes cítia nedotknuteľní, nepostihnuteľní, nemali možnosť za svoje zlé a škodlivé rozhodnutia unikať pred zodpovednosťou.

„Zo zlých mravov sa rodia dobré zákony“, tento výrok starorímskeho autora som si dovolil citovať pre jeho univerzálnosť a nadčasovosť. Nastolenie právneho štátu je zásadným predpokladom trvalého zlepšenia kvality života všetkých jeho občanov, kde inú, oveľa zmysluplnejšiu úlohu bude mať aj terajší, toľko zdôrazňovaný hospodársky rast.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

Nasťa prekonala predpovede, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.

ŠPORT

Haščák: V zápasoch, keď ide o všetko, hráme vždy najlepšie

Bol to špeciálny zápas, vravel Žiga Jeglič.


Už ste čítali?